kronológia

1698
 
Narodil sa v Ábelovej (Novohradská stolica)
1718–1721
 
Štúdium na Evanjelickom lýceu v Bratislave
1721–1722
 
Univerzitné štúdium v Altdorfe
1722
 
Štúdium medirytectva v Norimbergu u Johanna Georga Puschnera st.
1723
 
Medirytiny Mikovínyho boli zverejnené v diele Mateja Bela Prodromus a v diele Das Merkwürdigste von der Löbl. Nürnbergischen Universitäts Stadt Altdorff
Zapísal sa na Univerzitu v Jene
1725–1735
 
Obdobie pôsobenia v bratislavskej stolici ako merač najmä v okolí Žitného ostrova a v povodí Váhu
1728
 
Zmenšil mapu uhorsko-rakúskych hraníc od Johanna Jakoba Marinoniho
Začal svoje hvezdárske pozorovania
1729
 
Komorský gróf Jozef Andrej Sternbach poveruje Mikovínyho opravou pretrhnutej hrádze vindšachtského jazera
1730
 
Vo vydaní Nürnbergische Prospekteboli zverejnené Mikovínyho medirytiny
V Banskej Štiavnici vykonával banské meračstvo
1731
 
Mikovíny zameral okolie Jászkunság
31. 10. 1731.
 
Karol III. nariadil mapovanie uhorských žúp
1732
 
Mikovíny napísal dielo Epistola a vyhotovil rukopisnú mapu župy Pest-Pilis-Solt
1733
 
Magistrát mesta Bratislavy vydal Mikovínymu povolenie na zriadenie observatória vo svojom dome
Vyhotovil plán bratislavských kasární a kanála na Špitálskej ulici
Tlačou vydaná topografická mapa Kremnice a jej okolia
1734
 
Pracoval na zameraní hraníc panstva Čachtice a Branč
1735
 
Karol III. vymenoval Mikovínyho za profesora Baníckej školy a inžiniera Dvorskej komory a v decembri sa presťahoval do Banskej Štiavnice
Vyhotovil mapu opravy cesty medzi Trakovicami a Leopoldovom a prestavby kolesovne na Vindšachte
Vyšiel prvý zväzok diela Notitia od Mateja Bela s mapou Bratislavskej stolice, s panorámou Bratislavy a Monitiou
1736
 
Napísal odborné posudky o lesoch pohoria v Kľaku (Vtáčnik), o doprave dreva do Banskej Štiavnice, o pláne nového vodočerpacieho stroja Jozefa Karola Hella
Vyhotovil plán výstavby vodných nádrží v ilijskej doline a mapu hraníc medzi panstvami v Považskej Bystrici a Vsetíne na Morave
Vydaný druhý zväzok Notitie s mapami Zvolenskej, Turčianskej a Liptovskej stolice a mapy s panorámou Svätého Jura, Pezinka, Modry a Trnavy
1736–1737
 
Vyhotovil plán a rozpočet prestavby tzv. Peverelliho domu v Kremnici
1737
 
Usmerňoval práce na oprave cesty medzi Trakovicami a Leopoldovom a vyhotovil správu o banskom ťažnom stroji v Smolníku
Vyšiel tretí zväzok Notitie s mapami žúp Pešť-Pilis-Solt, s panorámami Budy a Pešti ako aj ruín Vyšehradu, resp. s treťou kartografickou prácou Monitum II.-mal
1737–1738
 
Hlavnému komorskému grófovi predložil návrhy na výstavbu nových vodných nádrží v okolí Banskej Štiavnice
1738
 
Vypracoval odborný posudok na zabudovanie parného stroja v štôlni Pacher a k nej vedúcej ceste, o smerovaní cesty cez močariská pozdĺž Hrona do Kremnice, o sklade výbušnín v Banskej Bystrici a pracoval na výstavbe cesty do Štiavnických Baní
1738–1741
 
Usmerňoval práce a vykonával dozor pri výstavbe Richňavskej vodnej nádrže a prívodných vodných jarkov
1739
 
Napísal odborný posudok o splavovaní dreva na Hrone, zameral hranice medzi panstvami Červený Kameň a Smolenice a zakreslil územie preddunajskej oblasti
Bola uverejnená jeho štúdia o kvadratúre kruhu
1739–1741
 
V dôsledku epidémie cholery nemohol pokračovať v zameriavaní uhorských žúp
1740
 
Vypracoval odborný posudok o plánovanej výstavbe novej poštovej cesty medzi Banskou Štiavnicou a Topoľčanmi, o oprave mosta poškodeného krupobitím medzi Ladomerskou Vieskou a Žiarom nad Hronom a o ceste z Banskej Štiavnice do olovenej huty v Žarnovici
1741
 
Zúčastnil sa korunovácie Márie Terézie v Bratislave
1741–1742
 
Prehliadol a odskúšal nový vodočerpací stroj Jozefa Karola Hella
1742
 
Dvorskej komore podal hlásenie o ochrane banských miest ohrozovaných dedičnými vojnami, o soľných skladoch v Pešti a Szolnoku, v banských záležitostiach vycestoval do Vajdahunyadu (Hunedoara) a Abrudbányi (Abrud) v Rumunsku
Vyhotovil plán protipovodňovej ochrany Kalocsai-Sárközu a mapu úseku Dunaja pri Bratislave
Vydaný štvrtý zväzok Notitie s mapami Novohradskej, Tekovskej, Nitrianskej a Hontianskej stolice
1743
 
Vykonal obhliadku presakujúcej hrádze Richňavskej vodnej nádrže, dal do prevádzky výmenné vodné koleso v šachte na Vindšachte (Štiavnické Bane), posúdil plán cesty z Banskej Štiavnice do Banskej Bystrici, resp. do Tajova
1744
 
Vyhotovil plán banskoštiavnickej kalvárie, zameral bane v Banskej Hodruši, napísal štúdiu o sciedzacej peci vo Švédsku a v Dolnom Harzi,posúdil sciedzaciu pec postavenú v Tajove, podal hlásenie o oprave mostov v Hronskej Breznici a v Žarnovici
1744–1745
 
1745
 
Napísal odborný posudok o novej konštrukcii vodočerpacieho stroja Jozefa Karola Hella na princípe „tlaku”, navrhol amalgamačné zariadenie pre Banskú Bystricu
1746
 
1746–1747
 
Mikovíny panovníkovi v novom návrhu Conditiones uviedol, že za nových podmienok by opätovne pristúpil k zameriavaniu Uhorska
1746–1748
 
Navrhol a usmerňoval odvodnenie močarísk panstva v Komárne ako aj modernizáciu panstva
1748
 
V sprievode grófa Grassalkovicha precestoval Mármarošskú župu a Sedmohradsko, tamojšie soľné bane a komorské panstvá
Vyhotovil plán pilótového mosta v Komárne a usmerňoval jeho výstavbu
1748–1749
 
Zúčastnil sa na výstavbe kráľovského paláca v Budíne
1749
 
Spolupracoval na revízii vojenských stavieb v okolí Jablonky
23. 03. 1750.
 
Pracoval na protipovodňových opatreniach na rieke Váh pri Trenčíne, kde onemocnel a v okolí Trenčína aj zomrel

 

Začiatok strany