Samuel Mikovíny bol priekopníkom uhorskej vedeckej kartografie a vedeckej kartografickej literatúry, ktorý už na základe astronomických a trigonometrických meraní zostrojil mapy žúp a aplikoval nové znázorňovacie spôsoby. V súvislosti s dielom Mateja Bela o poznaní štátu (Notitia) boli uverejnené tri práce Mikovínyho o kartografickej teórii. V diele Epistola (1732) predstavuje teóriu topografického mapovania, resp. zverejňuje výsledky svojich astronomických pozorovaní. V diele Monitio (1735) píše o určení poludníka Bratislavy a v diele Monitum II. (1737) uvádza niekoľko príkladov z dĺžkových meraní.
Epistola, titulná strana, 1732 (OSZK) |
Vo svojich študijných prácach Mikovíny uverejňuje dva základné a dva doplňujúce spôsoby topografického mapovania. Prvým zo základných spôsobov je geografické určenie miesta pomocou astronomických meraní, teda určenie zemepisnej šírky a dĺžky. Nakoľko v tomto období nebol stanovený jednotný, medzinárodne uznávaný počiatočný poludník, Mikovíny ako prvý v Uhorsku určil pre potreby mapovania bratislavský poludník ako počiatočný, resp. bázický meridián. Druhým základným spôsobom topografie je triangulácia, ktorú v Epistole znázorňuje na mape územia medzi Bratislavou a Banskou Bystricou.
V priebehu mapovania Uhorska použil ako doplňujúci spôsob meranie pomocou kompasu, pričom zameral zemepisný smer a magnetickú odchýlku od severu. Svoje merania niekoľkokrát zopakoval, nakoľko si bol vedomý, že poloha magnetického pólu môže byť premenlivá. Smer toku riek zameriaval z člna za pomoci kompasu .Vo svojich dielach sa zmienil aj o kartografickom zobrazovaní, kde vyzdvihol, že reliéf terénu sa snaží zobraziť „v rovinnom premietnutí”.